Čarodejnícke krasokorčuliarky

28. prosince 2015 v 22:06 | Morena |  Jednorázovky
Tiež jedna z vecí, ktoré sa mi snívali, a ktoré som sa rozhodla prepísať do poviedok. Táto bude dosť trafená, ale snáď sa bude páčiť aspoň niekomu. Poviedka je písaná z môjho pohľadu, kde vystupujem ako Ginny.


"Huuu. Už sa mi fakt nechce," povzdychla som si, pretože 1200 metrov behať s Bystrohlavským a Chrabromilským metlobalovým týmom sa mi už nechcelo. Na rozdiel od toho som bola čarodejnícka krasokorčuliarka. Na tento beh som si obliekla zelené tričko a žlté kraťasy.
"Ale choď. Kebyže ty a Hermiona toľko nebeháte nemáte také skvelé výkony ako teraz," povedal Ron a na tvári sa mu zjavil šibalský úsmev.
'To je celý Ron. Myslí si že je najlepší ale pritom je to obyčajný blb,' pomyslela som si.
Keď už sme dorazila na ihrisko mali sme chvíľu času. Ja a Hermiona sme šli teda k zábradliu a a začali sme sa tam naťahovať a pár Bystrohlavčanov popiskovalo a dívalo sa na nás.
Neskôr sa Hermiona prestala zaujímať o naťahovanie a zapozerala sa na zelený rozostavaný dom na rohu Rokvillu. Ja som si ju nevšímala, pretože som si myslela, že odbehla za Ronom ale mýlila som sa.

O 15 minút neskôr... Za ten čas som sa naťahovala.
Keď som išla smerom do Rokvillu bola som spokojná, pretože som si myslela, že Hermiona je už dávno tam a čaká na mňa v šatni. Mali sme mať gymnastiku a strašne som sa tešila. Keď som však prechádzala okolo toho rozostavaného domu všimla som si niečo, čo by si síce všimol každý, ale toto bolo veľmi zvláštne.
Bola tam Hermiona a hádajte čo robila...
Stála tam na zelenom hokerlíku a mala oblečené čierne nohavice, čierne tričko, čierne topánky, ktoré boli úplne špinavé od bielej farby na steny a na hlave mala čapičku zo strany Denného Proroka. Skoro som okoktavela, keď som ju tam videla.
"Hermiona? Čo... to... tu... robíš?!" vysúkala som zo seba nakoniec.
No Hermiona iba pokrčila plecia a povedal: "Murujem dom. Čo by som asi tak robila?"
Pozerala som asi ako pštros, ktorý rodil. No snažila som sa rýchlo spamätať.
"Hermiona... pohni sa, máme gymnastiku. Chceš azda ty, také poctivé dievča vynechať tréning?"
"No a čo. Choď bezo mňa. Ja tu budem murovať dom," povedala Hermiona takmer okamžite.
Snažila som sa spamätať z takého šoku a pobrala som sa teda ďalej, až som prišla k Rokvillskému zimnému štadiónu a otvorila som dvere.

Na ďalší deň vo Veľkej sieni...
"Prosím utíšte sa!" zakričala profesorka McGonagallová na celú veľkú sieň pri raňajkách. Všetci takmer okamžite zmĺkli okrem takých hús ako je Lavender Brownová. Tá ešte niečo rozprávala Parvati Pattilovej, no tá ju nepočúvala, pretože všetku pozornosť upriamila na profesorku McGonagallovú.
"Myslela som všetkých, slečna Lavender! Tak. Keď sa už všetci utíšili, chcela by som vám oznámiť, že metlobalové družstvá budú mať po jednej fakulte sústredenia. Najprv budú mať sústredenie Slizolinčania s Holyheadskými harpyjami. Potom Bystrohlavčania s Írskym národným týmom, Bifľomorčania s týmom Kundleyovské kanóny a nakoniec Chrabromilčania s Bulharským národným týmom. Viacej sa dozviete na Oznamovacej tabuli vo vašej klubovni. Máte nejaké otázky? Nie. Dobre tak pokračujem. Hermiona Grangerová, Ginny Weasleyová. Budete mať v blízkej dobre nejaké sústredenia?"
Hermiona hneď vyskočila.
"Áno pani profesorka. Od 19. mája."
"Dobre ďakuejm. To je všetko. Nenechajte sa rušiť a dobre sa najedzte. Dobrú chuť."
A odišla. Ako za sebou zatvorila dvere na Veľkej sieni všetci metlobalisti vyskočili a začali kričať ako zmyslov zbavený a tešili sa. Slizolinčania až tak nie, ale predsalen boli radi že vypadnú na týždeň preč a nemusia sa učiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama