Kamarátka

29. prosince 2015 v 0:16 | Morena |  Básne
Túto báseň som vyprodukovala ešte v októbri 2014, je to moja druhá báseň, ktorú som v živote napísala. Veľa ľudí nepochopilo, o čom je, ale myslím, že je to dosť jasné. Je trošku taká.. Divná, uznávam, ale... No..
Morena


Taká si krásna,
taká tajomná a jasná.
So životom držíš sa za ruky,
pripadáme ti ako hrachové struky.
Zoberieš si dušičku, ako hrášok malú,
roztvoríš pred ňou tú slávnu sálu.
Rada odchádzam k tebe,
viem, že ma neprivítaš v hneve.
Nadišla tá hodina odchodu,
odchádzam.
Cítim tú silu priechodu,
s tebou ta rada prechádzam.
Pomaly sa na prach rozplývam,
duša patrí jemu, nie tebe!
Prepáč, že ťa tak zrazu podvádzam,
prosím, zmier sa s tým následne.
Od neho už odísť nechcem,
veď som sa mu sľúbila.
Inej duši venuj svoje čierne čepce,
viem, že si ma ľúbila.
A keď nadchne ma myšlienka pre návrat vratký,
snáď budeme stále dobré kamarátky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Executor Executor | E-mail | Web | 15. března 2016 v 14:53 | Reagovat

Ahoj!
Myslím, že je to lepšie, ako u väčšiny blogerov. Najprv som si myslel, že ide o bežnú kamarátku, ale evidentne nie. Paradoxne, by mi to v prípade oddialenia sa od smrteľníčky prišlo dojímavejšie.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama