
Týždeň sa pomaly chýli ku koncu a práve dnes sa mi podarilo vyprodukovať jednu báseň. Premýšľala som, že ju nechám chvíľu, ako sa vraví, odstáť, ale povedala som si, že je hodná zverejnenia.
Viac už nebudem komentovať báseň. Interpretujte si ju ako chcete, ale pre mňa je dôležitá.
Hlúpy vtáčik, ten škovránok
Opäť niekomu naletel
Aký naivný
To je ale zábava!
Je len
Náhradným dielom
Tvojej skladačky
Prečo mu to robíš?
Obhliadaš sa
Na vedľajšom strome
Vznešenejší druh sedí
A ty naň myslíš
Hádam nejaký orol
Spomínaš, bolo to fajn
A škovránok?
Naňho zabúdaš...
Mal tvoje slovo
Porušil si jeho silu
Veď časom,
Zapadne to prachom
Škovránok
Do niečoho vrazil
Bol to naozaj orol
Namyslený, mocnejší...
Ďobe do škovránka!
Teší sa!
Vie, že
Vyhral.
Sen zostane navždy snom
Len hlúpa túžba srdca
Hlad po niečom
A nikdy sa nenasýti!
Ach
To je veru smutná báseň, škovránok sa dá metaforicky/metonymicky prirovnať k mnohému, či už je to nejaký sen, cieľ, túžba... Každopádne dúfam, že nech už bola inšpirácia k básni akákoľvek, že to nie je také zlé 