Objavy z knižnice (Jún 2017)

28. června 2017 v 22:36 | Morena |  Objavy z knižnice
Do tejto rubriky som nikdy nič nepridala, hoci ju mám vytvorenú už dlhší čas. Áno, je pravda, že som nezavítala do knižnice posledný pol rok vôbec, ale teraz je čas napraviť to aspoň trochu. Opäť som sa rozhodla, že sem budem pridávať knihy po mesiaci a trochu vám ukážem, čo som si požičala z knižnice. Dúfam, že vás to bude baviť a možno aj vy objavíte zaujímavé knihy, ktoré by ste si tiež prečítali.



Kniha s názvom Siedmy deň od čínskeho autora Jü Chua (ospravedlňujem sa, pretože vôbec neviem ako sa to skloňuje) sa u mňa váľa už od začiatku júna, ale ešte nie som ani v polovičke. Môžem povedať, že je to celkom zaujímavé. V podstate ide o to, že hlavný hrdina zomrie a po jeho smrti je opísaných jeho sedem dní. Nebudem prezrádzať, ak by ste to mali v pláne čítať alebo to náhodou čítate.

Anotácia:
Uznávaný súčasný čínsky spisovateľ Jü Chua, autor románov Žiť a Bratia, nám prináša ďalší pohľad do života v súčasnej Číne. Duch muža, ktorý nemal dosť peňazí ani na vlastný pohreb, sa poneviera sedem dní svetom a stretáva duše ľudí, ktorých poznal, obete problémov dnešnej Číny: predavači orgánov, samovrahovia, nevinní odsúdení, susedia, ktorí zahynuli pri búraní ich domu - všetky absudrity tejto obrovskej krajiny.


Táto oranžová knižôčka bola dôvodom, prečo som prišla v ten deň do knižnice (už si nespomínam ktorý). Je to poviedka od nemeckého autora Hermanna Hesse s názvom Siddhártha. V podstate, táto kniha ma zaujala, pretože je to údajne písané s podtónom buddhistickej filozofie, ktorá sa mi páči. Tak dúfam, že ma to nesklame. Ak ste čítali, napíšte mi do komentára aké ste z toho mali pocity.

Anotácia:
Povídka Siddhárta napsaná v letech 1919 až 1922 nese podtitul "indická báseň". Vskutku básnickým jazykem se v ní vypráví příběh bráhmanského syna Siddhárthy, který hledá pravdu a smysl života. Hermann Hesse (1877-1962) si při hledání cesty z myšlenkových a společenských krizí své doby i z krizí vlastních bere na pomoc myšlení Východu. Vedle čínské moudrosti jsou to především prvky hinduismu a zejména buddhismu, k němuž autor dlouhá léta inklinoval. Buddhismus však naprosto nebyl nějakým jeho "vyznáním" a povídka Siddhártha je dle Hesseho vyjádření výrazem osvobození od svázanosti indickým myšlením. V podstatě zde jde o velmi německé hledání svébytné osobní existence, vlastního já. Nikoli skrze nějakou nauku, ale osobním úsilím. Lidské moudrosti se nelze naučit pomocí doktriny, je nutno k ní dospět vlastním životem.


Haruki Murakami je asi najpopulárnejším japonským autorom, ktorý sa na pultoch kníhkupectiev a knižníc vyskytuje. Určite ste už o ňom počuli. Priznám sa, že od neho som skúsila čítať trilógiu Kronika vtáčika na kľúčik, ale nedočítala som to. Spoluužiačka mi však odporučila práve túto knihu Norské dřevo. Vyšlo to aj v edícií Světové knihovny Odeon, tak verím, že toto ma nesklame.

Anotácia:
Po vydání Norského dřeva v USA vzrostl počet Murakamiho čtenářů z obvyklých statisíců na miliony, ačkoli někteří byli zklamáni tím, že autor napsal "jen" milostný příběh... Exotika, milostné vztahy, studentský život, nespoutaný sex - to vše lze v románu nalézt. Jeho název je zvolen podle známé písně Beatles, již si nechává od své spolubydlící Reiko v psychiatrické léčebně zahrát jedna z hlavních postav, dívka Naoko. Jakkoli se autor nesoustředí pouze na partnerské dvojice, ale spíše na trojice, oním styčným i nosným bodem zároveň je jedinec, student Tóru Watanabe. Musí převzít zodpovědnost za svůj život a naučit se sdílet pocity blízkého člověka. Největší výzvu však představuje - aniž by si to plně uvědomoval - otázka volby mezi životem a smrtí. Smrt je již v našem životě skryta, takové poselství mu předává jeho přítel Kizuki, než spáchá sebevraždu a zanechá zde vnitřně rozbitou Naoko s temnotou v duši, která v ní přetrvává od dětství, kdy sebevraždu spáchala její milovaná sestra. Poznává, že smrt má nejen svou tíži, ale i své kouzlo pro ty, kdož nemají kam jít.
Norské dřevo nabízí sěsici japonských reálií a pohledů do nejhlubšího nitra duše: zároveň přibližuje exotické prostředí, charakteristické dramatickým příběhem, mistrovsky zvládnutou minimalistickou zkratkou i "nevyzpytatelností" hlavních postav.


Nástroje smrteľníkov je sága, ktorú pravdepodobne pozná každý milovník YA, fantasy a podobných žánrov. Priznám sa, že som si ešte nenašla čas, aby som si prečítala túto sériu, ale od autorky Cassandry Clare som už čítala knihu Mechanický anjel - to sa mi páčilo. Toto bude pre mňa už len oddychovka popri náročnejších dielach.

Anotácia:
Pätnásťročná Clary Freyová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy - vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov?


Na Slovensku existuje taká súťaž, volá sa Cena Jána Johanidesa. Čítala som o nej v Knižnej revue a dosť ma zaujal ako človek (viď. aj citát hore v menu), ale najmä autor. Požičla som si preto dve knihy, ktoré ma najviac zaujali, a to Slony v Mauthausene a Nepriestreľná žena. Priznám sa však, že neviem, čo mám od autora čakať.

Anotácia (Nepriestreľná žena):
Dva životné príbehy jednej a tej istej ženy sú námetom zdanlivo na seba nenadvôzujúcich noviel popredného slovenského prozaika Jána Johanidesa. V prvej ide o kruté stretnutie ilúzií a nádejí so zásahom úradnej moci v päťdesiatych rokoch, v druhej o vzá-jomný boj dvoch rodín pre majetok, ktorý im vrátil štát v minulom desaťročí.


Ďalšiu knihu, ktorú som si odniesla z knižnice je od českého autora Milana Kunderu. Učili sme sa o ňom v škole, konkrétne sme si rozprávali o tejto knihe - Nesnesitelná lehkost bytí. Myslím, že Kundera je v Česku dosť obľúbeným autorom a taktiež píše kvalitnú literatúru. Každý, kto od neho niečo čítal, si prečítal aj ďalšie jeho práce. Verím, že to bude tak aj u mňa.

Anotácia:
Poprvé vyšel román Nesnesitelná lehkost bytí ve francouzském překladu v roce 1984 v Paříži u Gallimarda, v roce 1985 česky v Kanadě v nakladatelství Sixty-Eight Publishers. Vyprávění o lásce, o Tereze a Tomášovi, o Sabině a Franzovi, o lehkosti a tíze bytí... "Po čtyřech letech strávených v Ženevě ubytovala se Sabina v Paříži a nemohla se vzpamatovat z melancholie. Kdyby se jí někdo zeptal, co se jí stalo, nenašla by pro to slov. Životní drama se dá vždycky vyjádřit metaforou tíže. Říkáme, že na člověka dopadlo nějaké břemeno. Člověk to břemeno unese nebo neunese, padá pod ním, zápasí s ním, prohrává nebo vítězí. Ale co se vlastně stalo Sabině? Nic. Opustila jednoho muže, protože ho chtěla opustit. Pronásledoval ji pak? Mstil se jí? Ne. Její drama nebylo dramatem tíhy, ale lehkosti. Na Sabinu dopadlo nikoli břemeno, ale nesnesitelná lehkost bytí."

Minulý rok som písala recenziu na Pýchu a predsudok od Jane Austenovej. Je to anglická realistiká autorka. Zbožňujem tú dobu, prostredie a postavy - vlastne všetko, čo je potrebné k vytvoreniu príbehu. A to je dôvod, prečo som si požičala práve túto knižku - Rozum a cit. Podobné scenérie nájdeme ešte v knihách od sestrier Bronteových a pani Montgomeryovej - to sú také najznámejšie, o iných totiž neviem. Som naozaj zvedavá na ďalšie dielo od J.A. a verím, že bude rovnako dobrá ako Pýcha a predsudok.

Anotácia:
Anglicko na začiatku 19. storočia vyzerá ako rozľahlý park, domácke sídla a v nich šťastní a láskaví ľudia. Ale všetko nie je také idylické, ako to vyzerá. Pani Dashwoodová so svojimi tromi dcérami - Elinor, Mariannou a Margaret - po manželovej smrti musí vysťahovať práve z takého útulného sídla. Všetok majetok totiž zdedil John, Dashwoodov syn z prvého manželstva. Nový domov nájdu u vzdialeného príbuzného Sira Johna Middletona, no starosti s dvoma dcérami na vydaj jej zostanú. Do rozumnej Elinor sa zahľadí bohatý a láskavý Edward a ona sa snaží utajiť svoj cit pred matkou i sestrami, o citlivú Marianne prejaví záujem plukovník Brandon. Ktorá z týchto dvoch lások bude naplnená?


No a posledná kniha, ktorá mi na chvíľu okrášľuje izbu je Medzerový plod od slovenskej autorky Veroniky Šikulovej. Raz dávno - keď kniha vyšla (2014) - som si prečítala anotáciu v kníhkupectve a povedala som si, že si to musím prečítať. Teraz si na to už, dúfam, nájdem čas.

Anotácia:
Veronika Šikulová má všetko v očiach. Hádže sama seba za hlavu. Najedla sa kaše života - a teraz nám o tom rozpráva.
V tejto knižke je cit vo všetkých podobách. Spomienky sú ulice a uličky a chodníčky a zátišia pamäti. Táto krásna knižka je voňavka, v ktorej sa ostro smeje tráva, pobehuje pes v zelenom kabáte, stromy rastú na srdci.
A s nimi aj mama, aj deti, aj vtáci. Aj celý svet. ~ Dušan Dušek

Medzerový plod je kniha, ktorá čitateľa vtiahne bezozvyšku. Svojou hĺbkou, čistotou, ale aj farebnosťou a virtuozitou autorkinho rukopisu. Touto neobčajnou novelou sa Veronika Šikulová lúči so svojou zosnulou mamou. Jej odpoveď na smrť blízkeho človeka sa pretavila do silnej literatúry. ~ Tina Čorná
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 5. července 2017 v 11:16 | Reagovat

Požičala si si toho veľa, to je super :-) Prvých autorov nepoznám, počula som o Nórskom dreve vraj je to dobré, ale neviem či sa k tomuto autorovi niekedy dostanem :D Nástroje smrteľníkov sú ako oddychovka naozaj super :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama